Počas poslednej expedície vo Švédsku som začal rozmýšľať, kam nabudúce. Padlo slovo Rusko – ale kam, je obrovské. A tak som začal hľadať, hľadať a hľadať… Našiel som Krasnoshchelye Краснощелье. Zabudnutú dedinku na konci sveta, do ktorej nevedie žiadna cesta. Spojenie so svetom má pomocou vrtuľníka raz za týždeň, v zime je ďalšou možnosťou dopravy skúter. Najbližšie mesto Lovozero Ловозеро je 160 km ďaleko. Dedinka má asi 600 obyvateľov, väčšinou pastierov sobov. Škôlka, základná aj stredná škola – všetko v jednej budove pre dohromady 26 detí. Cesta do tejto dedinky za polárnym kruhom nám trvala 6 dní. Mali sme stravu na desať, nevedeli sme, čo nás čaká, či a kde vlastne sa dostaneme. Žiadne smerovníky, žiadne mapy, žiadne informácie. Desať litrov benzínu, desať litrov vodky (na ruskú zimu málo : ) ). Cesta naspäť ďalší zážitok – 11 hodín v drevenej truhle ťahanej za skútrom. Strašné! Pozrite film, ak náhodou niekto zatúži po takomto dobrodružstve, nech sa ozve. Rád by som sa tam ešte vrátil, akurát nikto nechce ísť so mnou. Vraj raz stačilo. Ale bolo to dobrodružstvo ako sa patrí… aj s topením sa pod ľadom… s bežkami sa zle pláva….
